PREČO POCIŤUJEME BOLESŤ?

Vznik bolesti je samozrejme multifaktoriálny, avšak zastávame názor, že bolesť a napätie sa v tele hromadí práve vtedy, keď sa nepohybuje a nie je uložené optimálne.

Čo sa samozrejme nestane zo dňa na deň.

Počas života naše telo dostávame do tvarov, polôh, pohybov, ktoré ho učia isté pohybové vzory. Tie si postupne ich priavidelným opakovaním osvojuje.

Napríklad ak máme sedavú prácu a sedíme veľa počas dňa, potom sedíme v aute, sedíme doma večer - bedrové kĺby pri sedení neustále ostávajú "otvorené", špičky chodidiel nasmerované von, ramená zvesené dovnútra, "zatvorené", chrbtica stlačená. Predné stehná začnú byť extra aktívne a naopak zadné stehná so zadkom prestanú byť využívané. (Ideálje by sme to chceli presne opačne) Tento princíp si telo prenáša všade a takáto disbalancia vytvára v tele nie optimálny následný pohyb. Začínajú trpieť kolená, bedrá, bedrová chrbtica. Nastáva reťazová reakcia a telo sa neustále točí v kolotoči odolávania napätia, ktoré si vytvára neoptimálnym spôsobom pohybu. 

Preto našim hlavným cieľom je vrátiť mu tvary a pohyb, ktorý je mu prirodzený. 

Akonáhle vrátime kĺbom ich optimálny pohyb, chrbtici prirodzenú krivku a uložíme pevné časti tela späť, kde prirodzene patria - telo sa postupne samo začne napätie z mäkkých štruktúr uvoľňovať. 

Preto tak riešime ako stojíme, sedíme, koľko a v akých polohách sedíme, ako kráčame, aké princípy zastávame v tréningu. Všetko programuje telo na vznik napätia alebo jeho prirodzené nevytváranie. 

Tak sa ako sa bolesť vytvorila, nezmizne za deň, no ak začneme meniť naše pohybové návyky a spôsob akým pristupujeme k telu, vieme si opäť navodiť bezbolestnosť a uvoľnenosť.